Svojim názvom a aj zameraním projekt Edu-X-Change / YZ v roku 2023 nadväzuje na projekt Edu-X-Change, ktorý bol realizovaný v roku 2021. V tom čase sa projekt týkal rezidenčných výmenných pobytov galerijných pedagogičiek spojených s prípravou a realizáciou edukačných workshopov pre návštevníkov hostiteľských galérií. 

Do výmenných pobytov boli v roku 2021 zapojené galerijné pedagogičky: Viera Ballasch Dandárová a Petra Filipiaková - Východoslovenská galéria v Košiciach, Andrea Kapráliková a Petra Feriancová Baldovičová - SNG – Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, Lucia Konfalová - Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Martina Martincová a Zuzana Medzihorská - Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici a Elena Tarábková – Nitrianska galéria v Nitre. 

Po finalizovaní workshopov bola spracovaná, vydaná a distribuovaná brožúra s rovnomenným názvom projektu: Edu-X-Change. 

S odstupom dvoch rokov bol RGS Fondom na podporu umenia schválený nadväzujúci vzdelávací projekt pod názvom: Edu-X-Change / YZ. Projekt aj v tomto prípade opakuje model sieťovania odborných pedagogických zamestnancov prepojených s výmenou profesných skúseností vo forme tvorby a realizácie vzdelávacích workshopov, ale navyše bola do výstupov zaradená aj konferencia, obsahujúca nielen prednáškový blok prizvaných externistov, ale aj panelovo-posterovú prezentáciou z realizovaných workshopov (nielen z roku 2023 ale aj 2021). Písmená „YZ“ boli k názvu pridané z hľadiska časovej roviny (nových generácii), ako aj hľadiska formulovania iných nárokov, očakávaní, možností a pod., ktoré majú vplyv na „dynamiku“ v oblasti galerijnej edukácie. 

Hlavným zámerom projektu Edu-X-Change / YZ bolo vytvorenie platformy pre kumulovanie skúseností, koncentrácie, zdokonaľovania a overovania nadobudnutých poznatkov v konfrontácii s teoretickými východiskami a inovatívnymi príkladmi.

Na základe súčasného stavu praxe je možné konštatovať, že galerijná pedagogika má autonómny život, často viazaný na prácu zanietených jednotlivcov alebo úzkych kolektívov. Napriek tomu, že galerijná pedagogika patrí k pilierom fungovania galérií, vytvárania komunikácie s verejnosťou a komunít, prispieva k pozitívnemu zviditeľňovaniu inštitúcie, je stále personálne poddimenzovaná. Ako už uviedla Andrea Kapráliková, koordinátorka prvého projektu: spoločné fóra a konferencie môžu napomôcť k posilneniu statusu galerijných pedagógov a vytvoreniu networkingu nielen medzi inštitúciami zapojenými do projektu. V neposlednom rade prináša podporu spolupráce v edukačných projektoch, k vytvoreniu podporného a tvorivého prostredia v galériách.“

V roku 2023 sa výmenných pobytov a workshopov zúčastnili galerijné pedagogičky: Mgr. art. Eliška Šefčíková Stanková – Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Mgr. art. Katalin Madarász Decsi – Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Mgr. Katarína Ševčíková – Galéria Jána Koniarka vTrnave, Mgr. Jarmila Grigľáková – SNG v Strážkach, Mgr. Barborka Paulínyiová – SNG – Zvolenský zámok. 

Odborná konferencia RGS sa konala 30.11.2023 v Galérii Jána Koniarka (Koppelova vila, Zelený kríček 3, 917 01 Trnava). Medzi prednášajúcich boli oslovení viacerí odborníci tak, aby mohli byť naplnené ciele projektu. Ich výber bol realizovaný na základe analýzy odborných výstupov, mapovania vzťahu k danej problematike a potenciálu poskytnúť nové inšpirácie, témy, skúsenosti, upevnenia a objasnenia postupov v galerijnej pedagogike a v neposlednom rade – nadobudnutia nových kontaktov. Výber „tém“ reflektoval na nové výzvy a aktuálne nároky galerijnej pedagogiky. Do výberu prednášajúcich boli oslovení aj galerijní pedagógovia, ktorí boli za svoje inovatívne prístupy v oblasti galerijnej pedagogiky ocenení.

Pozvanie prijali: prof. PaedDr. Daniela Valachová, PhD. z Katedry výtvarnej výchovy Univerzity Komenského v Bratislave, doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD. z Katedry špeciálnej pedagogiky, Katolícka univerzita v Ružomberku, Mgr. Jana Ovčáčková, Ph.D. z Moravskej galérie v Brne, Mgr. Timotej Blažek, Ph.D., výskumný a vývojový zamestnanec pre vzdelávaciu oblasť, Umenie a kultúra so zameraním na výtvarnú výchovu, Oddelenie pre spoločenskovedné vzdelávanie, umeleckú, telesnú a zdravotnú výchovu. NIVAM v Bratislave, doc. Mgr. Petra Šobáňová, Ph.D. a Mgr. et Mgr. Kateřina Mesdag z Katedry výtvarnej výchovy, Pedagogická fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci, Mgr. Peter Pivoda a Mgr. Barbora Tribulová zo SNG v Bratislave, Mgr. Michaela Košútová Guillaume, PhD. z Katedry pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, PaedDr. Renáta Pondelíková, PhD. z Centra umenia a kultúry PdF UMB v Banskej Bystrici a Mgr. Martina Martincová zo Stredoslovenskej galéria v Banskej Bystrici, Mgr. Viera Ballasch Dandárová a Mgr. Petra Filipiaková z Východoslovenskej galérie v Košiciach. Konferenciu moderoval Mgr. Erik Petráš z GJK.

Príspevky z pedagogického prostredia (D. Valachová, B. Kováčová, M. Košútová Guillaume, R. Pondelíková) dopĺňali skúsenosti z praxe (P. Pivoda, B. Tribulová, M. Martincová, V. Ballasch Dandárová a P. Filipiaková). Vo vzťahu k zahraničným príspevkom bolo možné čiastočne vnímať odlišnosti medzi českým (K. Mesdag a J. Ovčáčková) a slovenským prostredím v danej oblasti, ale zároveň poskytovali možnosti vzájomnej inšpirácie a pozitívnej konfrontácie. Vo vzťahu k rozvoju galerijnej pedagogiky je veľmi potrebné vnímať zmeny, ku ktorým dochádza v rámci obsahových rámcov formálneho vzdelávania. 

Ako prvá odznela prednáška Mgr. Viery Ballasch Dandárovej a Mgr. Petry Filipiakovej z Východoslovenskej galérie v Košiciach. Predstavený bol víťazný edukačný projekt, ktorý bol v roku 2023 ocenený Radou galérii Slovenska Bielou kockou 7 za výstavno-edukačný projekt „More možností“. Autorky v prednáške priblížili proces tvorby projektu, od prieskumu zbierkového fondu VSG a podrobného výberu diel, výskumu, spracovania metodických materiálov, odborných textov a konzultácií ohľadom ekologicky nezaťažujúcej vizuálnej identity výstavy až po finalizáciu architektúry výstavy, inštaláciu a sprievodných edukačných materiálov. Koncept výstavy sa opieral o štyri hlavné kapitoly. Prvá prezentovala dynamický vývoj ľudstva, nezadržateľný pokrok a zvyšujúcu sa životnú úroveň. Druhá upozorňovala na dôsledky tohto správania. Posledná časť výstavy nabádala k prijatiu individuálnej zodpovednosti voči životnému prostrediu a aktivizácii percipienta*tky. Výstava približovala význam environmentálnej výchovy v každom veku, bola symbolickým ukazovateľom kolektívnej moci ľudstva nad prírodným svetom (geologické a prírodné zmeny sa dejú na základe konania človeka) a navádzala k pochopeniu a aktivizácii jednotlivcov zapojiť sa do dialógu a nachádzať riešenia. 

Prednáška prof. PaedDr. Daniely Valachovej, PhD. bola zameraná na problematiku tvorivosti a kreativity v prostredí neformálneho vzdelávania. Umenie a kreativita sú navzájom prepojené myšlienkovo aj kontextovo. Navzájom sa ovplyvňujú a vytvárajú rôznorodé možnosti koexistencie. Jednou z možností koexistencie kreativity a umenia poskytuje galéria a jej expozície. V rámci teoretickej analýzy sa venovala identifikácii definícií, schém a prístupov. V rámci spoločných kontextov kreativity a prostredia galérii sa sústredila na základné atribúty, ktoré napomôžu k cielenému rozvíjaniu a podpore kreativity v prostredí galerijnej expozícii. V rámci edukačných aktivít upozornila na základnú schému, ktorá napomôže k rozvoju tvorivosti: správna voľba cieľa aktivity a zdôvodnenie, úvod – motivácia, vzbudenie – zacielenie – udržanie, interaktivita, možnosť výberu, hra – humor – tajomstvo, ukončenie – ukľudnenie. V závere boli zhrnuté súčasné výzvy galerijnej pedagogiky: spolupráca, inovácie a otvorenosť. 

Doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD. sa zamerala na rozvíjanie práce so znevýhodnenými skupinami. V príspevku vychádzala zo svojej dlhodobej praxe v kontexte arteterapie a psychomotorickej terapie, dramatoterapie alebo voľnočasových aktivít u osôb so zdravotným znevýhodnením v neformálnom (galerijnom) prostredí. Upozornila na možné problémy pri práci s respondentami, ktorý majú špeciálne výchovno – vzdelávacie potreby v prípade, ak sú programy kreované bez predchádzajúcej konzultácie s odborníkmi. Poukázala na viaceré možnosti a limity, ako pracovať s návštevníkmi zrakovo alebo sluchovo znevýhodnenými, či návštevníkmi s mentálnym znevýhodnením. Osobitnú pozornosť venovala aj odporúčaniam pre prístup k návštevníkom s poruchou autistického spektra, ktorý počet v našej spoločnosti za posledné obdobia stúpa. V prostredí galérie majú voľnočasové aktivity pre žiakov, ktorí sú evidovaní ako individuálne integrovaní v bežnom type základnej školy, viaceré pozitíva zasahujúce aj do samotného prežívania a ovplyvňujúce kvalitu života každého, bez ohľadu na stupeň zdravotného znevýhodnenia a vek.

Mgr. et Mgr. Kateřina Mesdag prezentovala v príspevku konferencie skúsenosti prepájania umeleckej oblasti s vedeckou a hľadania medzipredmetových vzťahov. Príspevok predstavile jeden z možných spôsobov implementácie medzipredmetových súvislostí do školskej alebo mimoškolskej praxe. Autorka sa zamýšľala nad potenciálom výtvarnej výchovy pri kultivácii interdisciplinarity. Bližšie predstavila dve aktivity (z dvadsiatich) vychádzajúce z edukačného projektu nazvaného „Koľko podôb má rieka“, ktorá sa venuje téme rieky a vodných zdrojov, problému sucha a miznúcej biodiverzity. Študentov stredných škôl a viacročných gymnázií prakticky zoznamuje s funkciou rieky v ekosystéme. Integruje obsahy niekoľkých vzdelávacích odborov a prostredníctvom súboru rôznorodých aktivít preniká do hĺbky témy a do jej súvislostí. Cieľom edukačného projektu „Koľko podôb má rieka“, ktorý vznikol na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci v rámci širšieho výskumného zámeru, bolo ponúknuť metodický podnet na uskutočňovanie integratívnej výučby s interdisciplinárnymi presahmi vo forme vzdelávacieho e-zdroja. Projekt prepája výtvarnú výchovu s biológiou, ekologickou výchovou, zemepisom a ďalšími odbormi cez tému rieky a jej úlohu v ekosystéme. Cieľom je priviesť študentov k holistickému vnímaniu ekosystému a zamyslieť sa nad výhodami a rizikami ľudských zásahov do prírody, nad rizikami regulácie riek a hodnotou prírodného prostredia, ktoré rieka vytvára, pomocou performatívnej výtvarnej aktivity, kombinovanej s vedeckým bádaním. 

Mgr. Jana Ovčáčková, Ph.D. prezentovala inšpiratívne programy galerijnej edukácie Moravskej galérie v Brne, ktorá realizuje množstvo detských edukačných a sprievodných programov. Časť programov je zameraná aj pre osoby so špecifickými potrebami za účelom sprístupňovania kultúry. Vyznačujú sa najmä hmatovými interakciami. Zdôraznila, že apelom pri aktivitách je dôraz na medzigeneračné prepájanie. V úvode autorka priblížila rozmanitosť zbierok a rozsah galerijných objektov. Predstavené boli napr. programy k výstavám: Made by Fire (pre MŠ alebo ZŠ) alebo samostatné programy: Jak se dělá design, Výživa (pre matky s dětmi), Barevné dopoledne (2-4 r.), či nový priestor Designlab. Ďalším špecifikom múzejného zázemia je Artotéka Moravskej galérie, ktorá predstavuje inovatívny koncept umožňujúci verejnosti pohodlný prístup k umeleckým dielam s následným vystavením vo verejnom či súkromnom priestore. Moravská galéria neustále rozširuje oblasť edukácie, najmä programy a tábory zamerané na zvuk a fotografiu, ukazujú, že galéria neustále hľadá nové spôsoby oslovovania a zapájania svojho publika. Práca s imersívnymi technológiami a aktívne zapojenie verejnosti prináša do programov galérie inovácie a otvára nové možnosti pre interakciu s umením. 

Mgr. Michaela Košútová Guillaume, PhD. nastolila vo svojom príspevku problematiku rozvoja spirituálnej gramotnosti prostredníctvom praktík galerijnej edukácie. Zámerom „štúdie“ bolo upozorniť na aspekty galerijnej edukácie, ktoré korelujú s vysoko aktuálnymi požiadavkami výchovy k hodnotám a rozvoju emočných, morálnych a spirituálnych aspektov osobnosti. Umenie predstavuje priestor, v ktorom človek poznáva svet práve skrze prežívanie, autentické objavovanie a sebaobjavovanie. Autorka poukázala, že skúsenosti učiteľov ukazujú, že práve vizualizácia, kreslenie, maľovanie ako aj ďalšie výtvarné činnosti poskytujú deťom priestor pre hlboké porozumenie vlastného vnútorného sveta i sveta okolo nich. Galérie sú vnímané ako priestor pre výtvarné sebavyjadrenie, predstavuje možnosť intenzívnej vlastnej reflexie návštevníkov, čím významne prispieva ku kultivácii vlastnej autenticity a objavovaniu vzťahu k samému k sebe i k ostatným. V prostredí neformálneho vzdelávania (galériách) prichádza k uvoľneniu, podporuje schopnosť kreatívneho vyjadrenia a potenciálne tiež flow zážitku. Rozvíjajú sa kompetencie spojené s vyjadrovaním vlastného názoru či postoja, komunikatívne kompetencie, či kompetencia kritického myslenia. Komplexným pôsobením na osobnosť dieťaťa v podnetnom, uvoľnenom prostredí, kde dostane možnosť k slobodnému sebavyjadreniu, podporujeme procesy spojené so sebaprežívaním, ako sú sebavnímanie, sebaobjavovanie, sebapoznávanie alebo tiež sebapretváranie. Takéto poznávanie potenciálne smeruje k pochopeniu vlastného účelu, miesta na tomto svete. Ide o zásadný fenomén, ktorý je podstatou spirituality a základom spirituálnej gramotnosti. Návštevníci prostredníctvom práce v galerijnej edukácii poznávajú nielen umenie a širšie kultúrne kontexty, ale prezentujú sa názory, postoje, čo umožňuje účastníkom reflexiu, sebareflexiu a poznávanie samých seba. Galéria poskytuje priestor pre diskusiu, kultúru a pamäť, prebieha tu enkulturácia, výchova k umeniu a výchova umením, ale tiež formovanie individuálneho.

O zmenách v rámci aktuálne prebiehajúcej kurikulárnej reforme na Slovensku podrobne informoval Mgr. Timotej Blažek, Ph.D., v kontexte premien vzdelávacích štandardov vyučovacieho predmetu výtvarná výchova. Vzdelávacie štandardy nového ŠVP sú formulované vo vzťahu k základným myšlienkam: „učenie sa dielom, nie učenie sa o diele“, odklon od technokratického prístupu k vnímaniu techník, technológií a postupov, odklon od chronológie dejín umenia. Nový Štátny vzdelávací program priniesol pre vyučovací predmet výtvarná výchova viacero zmien. Zníženie hodinovej dotácie v prvom cykle, zavedenie komponentov, ktoré sa cyklicky opakujú spolu s vygradovanými výkonovými a obsahovými štandardami. Pre edukačnú prax v galériách a múzeách už neslúžia iba špecificky vymedzené štandardy tak, ako sú v súčasnosti platnom ŠVP (2015), ale všetky rámcovo formulované štandardy pre výtvarnú výchovu nového ŠVP. Tie si dokážu pedagógovia a pedagogičky prispôsobiť svojim vzdelávacím programom a plánom. Vzdelávacie štandardy nadväzujú na nastavenú spoluprácu s galériami a múzeami tak, ako tomu bolo doposiaľ, no zároveň umožňujú rozšíriť spoluprácu aj o iné kultúrne inštitúcie, a to nielen vo vyučovacom predmete výtvarná výchova, ale aj v iných vzdelávacích oblastiach.

Príspevok Mgr. Petra Pivodu bol zameraný na prezentáciu dvoch formátov vzdelávacích programov s prvkami komunitného vzdelávania určené pre ľudí vo veku nad 60 rokov a ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia prebiehajúce v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Autor priblížil princípy a špecifiká práce s týmito cieľovými skupinami. Upozornil, že obdobné inkluzívne programy pre rôzne komunity ľudí s mentálnym i fyzickým znevýhodnením je nutné odborne pripravovať v spolupráci galérie s odbornými organizáciami (na základe pozitívnych skúseností: napr. Dom alebo občianske združenie Vagus) pri ich príprave a realizácii. Širším zámerom oboch formátov je aj debarierizácia v zmysle odstraňovania technických, psychologických a sociálnych bariér. Predstavené boli dva hlavné výstupy. Prvý z nich je určený pre organizované skupiny, ktoré si môžu vybrať z ponuky viacerých programov na základe témy a dohodnúť si čas a dátum konania samostatne. Druhý formát má názov Spojení umením a koná sa vo vopred určenom čase na danú tému pravidelne raz mesačne v užšom kruhu. V závere príspevku autor poukázal, že aktuálnym trendom SNG vo vzťahu k návštevníkom je budovanie inkluzívneho priestoru (vďaka čomu bola vymedzená bezbariérová a bezlístková zóna). Predbežne ešte informoval, že v súčasnosti je pripravovaný Integračný program (spolu s OZ Vagus) Medzimiesto. Jeho cieľom je pomoc pri zaradení sa naspäť do spoločnosti, pri budovaní sociálnych a pracovných návykov po náročných životných situácií súvisiacich so stratou bývania.

Mgr. Barbora Tribulová priblížila východiská a stratégie (spolu)práce so školami a školskými skupinami v SNG aj za jej múrmi. Autorka v úvode pripomenula, že galerijná pedagogika donedávna nemala na Slovensku silné zázemie. Pod vzdelávaním v galérii si verejnosť, a vlastne aj galérie, dlho predstavovala odborný výklad sprostredkujúci množstvo poznatkov a informácií o umení. Práve sprostredkovanie informácií bolo dlho jediným spôsobom edukácie, a aj Oddelenie galerijnej pedagogiky SNG bolo pôvodne lektorským oddelením. Poukázala na to, že programová ponuka vzdelávania v galériách sa za posledné roky značne rozšírila. Lektorské výklady boli doplnené vzdelávacími programami, ktorých obsah, štruktúra a forma boli viazané na špecifiká cieľových skupín, pre ktoré sú určené. Veľkú časť publika v SNG tvoria školské skupiny. Základom galerijného vzdelávania v SNG je konštruktivistická pedagogika, s dôrazom kladeným na motiváciu a reflexiu, pričom je dôležitý proces vzdelávania sa a tvorby. Ciele jednotlivých programov a výstupov pre školy a školské skupiny sa opierajú o iŠVP, čo je istým spôsobom garanciou primeranosti nárokov na konkrétnu cieľovú skupinu. Podporované je medzipredmetové prepájanie. S otvorením zrekonštruovaného areálu SNG vzrástol záujem školských skupín o vzdelávacie programy. Z kapacitných dôvodov tento záujem však priestory ateliérov nedokážu dopyt po programoch uspokojiť, a tak oddelenie galerijnej pedagogiky pristúpilo k riešeniu formou ponuky aktívnych listov pre návštevy expozícií bez lektorského sprievodu. Momentálne sú v ponuke aktívne listy k expozíciám Moderna a Sakrálne umenie pre 3 cieľové skupiny: prvý a druhý stupeň základných škôl a stredné školy a gymnáziá. Pozitívnu skúsenosť zaznamenávajú v SNG v rámci metodických stretnutí, realizovaných v rámci SNG alebo mimo galériu (práca so zdigitalizovanými zbierkami). V závere autorka odporúčala budovanie dlhodobejších vzťahov so školskými skupinami, vďaka čomu bude možné lepšie reagovať na potreby skupiny. 

PaedDr. Renáta Pondelíková, PhD. a Mgr. Martina Martincová v príspevku pod názvom „Ako na umenie...“ predstavila v úvode kurátorka a galerijná pedagogička Stredoslovenskej galérie Martina Martincová rôznorodé možnosti a metódy využitia diel vizuálneho umenia v procesoch galerijnej edukácie. Príspevok sa členil na dve meritórne časti. Prvá sa zameriavala na výstupy, konkrétne a praktické príklady približujúce spôsoby a formy vzdelávania percipienta, aplikované v rámci edukatívnej výstavy Ako na umenie...5 / zátišie, realizovanej umenovedným úsekom oddelenia galerijnej pedagogiky Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. V druhej časti príspevku didaktička Renáta Pondelíková poukázala na didaktický rámec koncepcie uvedenej edukatívnej výstavy s uplatnením metódy s prvkami „únikovky“. Orientovala sa na predstavenie princípov únikovej hry „escape room“ a následné aplikovanie učebnej stratégie GBL, zameranej na učenie prostredníctvom hier, ktorej cieľom je hra a s ňou súviace osvojenie si edukatívneho obsahu. V závere príspevku bola prezentovaná swot analýza a reflexia k vzdelávacím výstupom uplatnených a realizovaných k spomenutej edukatívno-prezentačnej výstave.

V rámci konferencie bola realizovaná aj panelovo-posterová prezentácia realizovaných workshopov galerijnými pedagogičkami, ako v roku 2021, tak aj v roku 2023. V rámci prvého ročníka projektu, ktorý bol čiastočne „postihnutý“ covidovým obdobím, nebola realizovaná širšia odborná diskusia. Z hľadiska výmeny skúseností, bolo tento fakt identifikovaný ako absentujúci. Z toho hľadiska bola panelovo posterová prezentácia realizovaná s ohľadom na oba ročníky. Na základe poskytnutých obsahov od galerijných pedagogičiek boli spracované postery na panelovú prezentáciu. Po odprezentovaní jednotlivých príspevkov konferencie bola realizovaná diskusia účastníkov konferencie s galerijnými pedagogičkami (pri jednotlivých posteroch). Po diskusii bola realizovaná exkurzia vo výstavných priestoroch (výstav a expozície) galérie Jána Koniarka v Trnave s konzultáciami (Koppelova vila a Synagóga). 

Projekt Edu-X-Change / YZ v roku 2023 s bohatým programom poskytol viacero zaujímavých a podnetných diskusií, výmeny skúseností a inšpirácii v oblasti galerijnej pedagogiky, ktorá je kľúčovou témou v oblasti galerijnej praxe.