V dňoch 6. – 7. mája 2026 sa na pôde Katedry dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila odborná konferencia Stála expozícia – pomalý žáner v časoch rýchlych zmien, pripravená v partnerstve Rady galérií Slovenska a platformy Otvorená kultúra.

Podujatie sa uskutočnilo v období, ktoré kultúrny sektor na Slovensku prežíva ako mimoriadne náročné. Akademická pôda v spolupráci s odbornými platformami vytvorila priestor pre odbornú diskusiu, výmenu skúseností a reflexiu v čase, keď systematický odborný dialóg medzi kultúrnou obcou a vedením zbierkotvorných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR výrazne absentuje.

Viac ako rok sledujeme situáciu, v ktorej politické zásahy významne ovplyvňujú odborné fungovanie kľúčových zbierkotvorných inštitúcií na Slovensku. Výrazne sa to dotklo práve oblasti stálych expozícií – viaceré projekty napríklad v Slovenskej národnej galérii alebo v Slovenskom národnom múzeu boli pozastavené, prerušované alebo prehodnocované bez dostatočnej odbornej argumentácie, v niektorých prípadoch dokonca demontované či úplne zrušené. Aj preto sa téma stálych expozícií stáva jednou z najnaliehavejších odborných otázok súčasného galerijného a múzejného prostredia.

Konferencia otvorila túto problematiku v širokom historickom, metodologickom aj praktickom rámci. Program ukázal, že otázka tvorby stálych expozícií je živou odbornou témou už niekoľko desaťročí, pričom súčasné výzvy sú podstatne komplexnejšie než v minulosti. Po období transformácie post-socialistických prezentačných modelov a následnom nástupe technologických trendov dnes inštitúcie čelia novým kritériám inklúzie, otvorenosti, environmentálnej udržateľnosti a spoločenskej relevancie.

Konferencia zároveň poukázala na rastúcu potrebu redefinovať úlohu stálej expozície ako dynamického nástroja komunikácie kultúrneho dedičstva smerom k verejnosti. Súčasné stále expozície už nemožno chápať ako statický formát prezentácie zbierok, ale ako otvorený a flexibilný priestor interpretácie, vzdelávania a participácie.

Program konferencie bol tematicky rozvrhnutý do viacerých odborných blokov, ktoré priniesli historickú reflexiu aj aktuálne praktické skúsenosti.

V historickom bloku vystúpili Markéta Jarošová, Katarína Bajcurová a Miroslava Sikorová, ktoré analyzovali historické modely múzejných expozícií, stratégie vystavovania moderného umenia a vývoj koncepcií stálych expozícií až po súčasnosť. Ich príspevky ukázali, že dnešné rozhodnutia pri tvorbe expozícií nemožno oddeliť od historickej skúsenosti inštitúcií a od širších spoločenských a ideologických rámcov, ktoré ich formovali.

Monografický blok, v ktorom vystúpili Katarína Minka Baraníková, Adam Galko a Radka Nedomová, otvoril otázky autorského prístupu, práce s historickým priestorom a špecifík prezentácie jednotlivých umeleckých osobností v rámci dlhodobých expozičných formátov.

Významnú odbornú perspektívu priniesol blok venovaný expozíciám starého umenia a moderny, v rámci ktorého vystúpili odborníčky a odborníci z Národní galerie Praha, Galérie mesta Bratislavy, Východoslovenskej galérie a nezávislej odbornej praxe – Andrea Steckerová, Petra Kolářová, Dominika Zbončáková, Miroslav Kleban, Štefánia Ďuricová a Alexandra Kusá. Ich príspevky reflektovali posun od chronologických modelov vystavovania ku konceptuálnym, tematickým a interpretačne otvorenejším naratívom.

Samostatnú tematickú líniu tvorila problematika dizajnu a dizajnérskych expozícií, ktorú otvorili Silvia Kružliaková, Ján Kralovič, Viera Kleinová a Naďa Kančevová. Ich príspevky potvrdili, že dizajn ako zbierková disciplína prináša osobitné metodologické, interpretačné aj prezentačné výzvy.

Regionálnu perspektívu priniesli Anna Habánová, Katarína Beňová, Katarína Kolbiarz Chmelinová, Zuzana Gažíková a Gabriela Kisová, ktoré analyzovali špecifiká tvorby expozícií v regionálnom prostredí a ich vzťah k miestnemu historickému, architektonickému a kultúrnemu kontextu.

Záverečný blok, v ktorom vystúpili Július Barczi a Andrea Moravčíková, otvoril metodologické otázky tvorby expozícií a reflektoval praktické skúsenosti z múzejného prostredia, osobitne vo vzťahu k obnovám historických objektov a ich novému expozičnému využitiu.

Súčasťou programu bol aj okrúhly stôl, na ktorom v moderovanej diskusii pokračovala debata o témach, ktoré nemali priestor v rámci dvojdňovej konferencie. Hosťami boli Barbora Kundračíková, Lucia Gregorová Stach a Mária Beňačková Rišková.

Jedným z kľúčových poznatkov konferencie bolo potvrdenie, že tvorba a obnova stálych expozícií je dnes vysoko interdisciplinárnym procesom. Nejde už výlučne o muzeologickú alebo galerijnú disciplínu. Do procesu vstupujú architekti, dizajnéri, grafici, odborníci na vizuálnu komunikáciu, špecialisti na digitálne technológie, interaktívne médiá, IT riešenia, bezpečnostné systémy, ochranu zbierok či environmentálny manažment. Tento profesijný presah potvrdzuje komplexnosť súčasnej expozičnej praxe a potrebu koordinovaného odborného dialógu medzi rôznymi expertízami.

Diskusie zároveň ukázali, že pri koncipovaní nových stálych expozícií je nevyhnutné prihliadať na množstvo špecifických faktorov – od analýzy zbierkového fondu, architektonických možností priestoru a prevádzkových podmienok až po výskum návštevníckeho správania a potrieb publika. Kľúčovou sa pritom stáva schopnosť vyvažovať očakávania odbornej obce na jednej strane a širokej verejnosti na strane druhej. Významným aspektom je aj inkluzívnosť, dostupnosť a zrozumiteľnosť obsahu pre rôznorodé cieľové skupiny návštevníkov.

Konferencia zároveň otvorila širší rámec otázok, ktoré presahujú samotnú realizáciu expozícií: akým spôsobom metodologicky uchopiť proces ich tvorby, ako definovať kritériá kvality, ako pracovať s participáciou publika, ako integrovať digitálne nástroje bez straty autenticity zbierkového predmetu a ako zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a aktualizovateľnosť expozície.

Odborné diskusie ukázali, že viaceré z týchto otázok si vyžadujú ďalšiu komunikáciu a precíznejšie metodologické ukotvenie, aby sa mohli stať oporou pre galerijnú a múzejnú prax. Systematická odborná reflexia, výmena skúseností a formulovanie metodických rámcov predstavujú nevyhnutný predpoklad kvalitného rozvoja stálych expozícií ako jednej z kľúčových foriem prezentácie kultúrneho dedičstva v 21. storočí.

Konferencia zároveň potvrdila význam odbornej výmeny poznatkov a potrebu kontinuálneho odborného dialógu aj v slovenskom galerijnom a muzeálnom prostredí, kde téma stálych expozícií nadobúda v kontexte obnovy inštitúcií, nových investícií a meniacich sa spoločenských očakávaní čoraz väčšiu relevanciu.

V čase rýchlych spoločenských, technologických a politických zmien sa práve „pomalý žáner“ stálej expozície ukazuje ako kľúčový priestor pre premýšľanie o kultúrnej pamäti, identite inštitúcií a ich vzťahu k verejnosti. Konferencia tak potvrdila, že odborný dialóg o stálych expozíciách je dnes nielen aktuálny, ale nevyhnutný.

Na záver patrí poďakovanie doc. Mgr. Kataríne Beňovej, PhD., vedúcej Katedry dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, za odbornú iniciáciu a organizačné zastrešenie konferencie, ako aj študentkám katedry, ktoré svojím nasadením, organizačnou pomocou a každodennou podporou vytvárali potrebné zázemie, komfort a plynulý priebeh celého podujatia. Poďakovanie patrí aj iniciátorovi myšlienky konferencie Júliusovi Barczimu za poskytnutie priestorov Aukčnej spoločnosti SOGA na realizáciu sprievodného okrúhleho stola, ktorý rozšíril konferenčný program o dôležitý diskusný formát. Osobitné poďakovanie patrí Márii Beňačkovej Riškovej ako zástupkyni platformy Otvorená kultúra za spolukoordináciu konferencie a organizačnú spoluprácu pri príprave podujatia.