Účasť na medzinárodnej konferencii ICOM SK „Múzeá v čase neistoty: ochrana, zodpovednosť a odolnosť kultúrneho dedičstva“, ktorá sa uskutočnila 27. – 28. mája 2026 v Trenčíne, priniesla mimoriadne podnetný priestor na odbornú diskusiu o aktuálnych výzvach múzeí a galérií v súčasnom spoločenskom, politickom a kultúrnom kontexte.

V úvode predsedníčka ICOM SK PhDr. Margaréta Musilová uviedla, že v rámci dlhodobej odbornej spolupráce s Radou galérií Slovenska a Zväzom múzeí Slovenska dochádza ku koordinácii postojov a odborných stanovísk najmä v kľúčových profesijných otázkach. Na základe tejto spolupráce boli príhovory partnerských inštitúcií zahrnuté do slávnostného otvorenia konferencie, a to participatívnou formou, ktorá reflektuje vzájomnú odbornú prepojenosť a partnerský charakter spolupráce.

Téma konferencie mimoriadne citlivo reagovala na otázky, ktorým dnes čelia nielen galérie a múzeá, ale aj celá spoločnosť. Otázky ochrany kultúrneho dedičstva v čase kríz a ohrozenia, budovania inštitucionálnej odolnosti, vzťahu k návštevníkom, ako aj problematika informačnej vojny, propagandy, historických naratívov či národnej identity sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodennej praxe kultúrnych inštitúcií a ich profesijnej zodpovednosti.

Prvý deň konferencie bol venovaný rôznym podobám odolnosti ako základnej súčasti fungovania kultúrnych inštitúcií. Juliette Raoul-Duval z ICOM Europe otvorila tému spoločenskej odolnosti a dôvery verejnosti v kultúrne inštitúcie v období vojen, klimatickej krízy, cenzúry či informačných manipulácií. Mimoriadne silno rezonovala myšlienka, že múzeá patria medzi najdôveryhodnejšie verejné inštitúcie a práve táto dôvera predstavuje významný spoločenský kapitál, ktorý môže pomáhať spoločnosti orientovať sa medzi faktami, manipuláciou a propagandou.

Veľmi aktuálnou témou bol aj príspevok PhDr. Margaréty Musilovej „Projekt PRISM v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom“, ktorý upozornil na rastúce riziká nelegálneho obchodovania s kultúrnymi predmetmi a význam medzinárodnej spolupráce pri ochrane kultúrneho dedičstva. Projekt PRISM (Preventing Illicit Trafficking of Cultural Goods through Strengthened Monitoring and Cooperation Mechanisms) je zameraný na posilňovanie kapacít inštitúcií v oblasti identifikácie, monitorovania a prevencie nelegálnych presunov kultúrnych predmetov, ako aj na zlepšenie prepojenia medzi múzeami, odbornými inštitúciami a bezpečnostnými zložkami. V tejto súvislosti bola zároveň pripomenutá aj skutočnosť, že Rada galérií Slovenska ako aj Zväz múzeí na Slovensku sa v uplynulom období zapojili do dotazníkového prieskumu v rámci projektu.

Dôležitou témou bola pripravenosť kultúrnych inštitúcií na krízové situácie. Mag. Elke Kellner z Rakúska predstavila skúsenosti s budovaním inštitucionálnej odolnosti prostredníctvom systematickej prípravy, tréningov a koordinácie so záchrannými zložkami. Prezentovaná bola aj odborná publikácia „Notfallmanagement in Museen und Kulturerbe-Institutionen“ („Krízový manažment v múzeách a inštitúciách kultúrneho dedičstva“), pripravená v spolupráci ICOM Österreich, Rakúskej komisie pre UNESCO, spolkového ministerstva kultúry, spolkového pamiatkového úradu, rakúskej armády a organizácie Blue Shield Austria. Publikácia predstavuje praktický metodický manuál zameraný na prevenciu, pripravenosť a reakciu kultúrnych inštitúcií v prípade mimoriadnych udalostí, vrátane evakuácie zbierok, tvorby prioritizačných zoznamov či koordinácie krízových postupov. Predstavuje veľmi kvalitný a inšpiratívny príklad systematického prístupu k ochrane kultúrneho dedičstva v čase klimatických, bezpečnostných a spoločenských rizík.

Na tému nadviazal aj príspevok Mgr. art. Barbary Davidson, ArtD. „Prevencia a reakcia na riziká katastrof, extrémne poveternostné javy a núdzové situácie ohrozujúce zbierkové predmety a aj nehmotné kultúrne dedičstvo podľa metodológie programu FAR od ICCROM, šírenej prostredníctvom READY“. Príspevok sa venoval identifikácii rizík, zraniteľnosti zbierkových fondov, určovaniu ich hodnoty, ale aj otázkam pripravenosti inštitúcií na krízové situácie. Predstavené boli aj skúsenosti zo spolupráce s ICCROM (International Centre for the Study of the Preservation and Restoration of Cultural Property – Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a reštaurovania kultúrneho dedičstva) a ERCC (Emergency Response Coordination Centre – Koordinačné centrum reakcie na núdzové situácie Európskej únie).

PhDr. Mgr. Gabriel Viszlay, PhD. vo svojom príspevku „Štandardy krízového manažmentu múzeí v minulosti a dnes“ upozornil na problém tzv. formálnej odolnosti – situácie, keď síce existujú krízové plány, no v praxi nie sú overené ani reálne použiteľné. Veľmi presne pomenoval potrebu pravidelného testovania pripravenosti inštitúcií a koordinácie s krízovými zložkami.

Dôležitý slovenský pohľad priniesla aj PhDr. Katarína Bányászová v príspevku „Rýchlokurz rezistencie a posilňovania odolnosti múzeí na príklade SNM – Múzea Betliar“, ktorý prezentoval praktické skúsenosti s budovaním odolnosti kultúrnej inštitúcie v každodennej prevádzke.

Poľskí kolegovia Marcin Matuszewski (BA) a Zuzanna Szor (BA) z Národného múzea vo Varšave predstavili príspevok „Tu a teraz: príprava návštevy Národného múzea vo Varšave zameranej na všímavosť bez sprievodcu“, v ktorom otvorili tému psychickej a komunitnej odolnosti prostredníctvom mindfulness návštev a tzv. non-guide formátov podporujúcich individuálne a sústredené prežívanie múzea.

Mgr. Anna Marks v príspevku „Malá inštitúcia, veľké očakávania a dynamicky sa rozvíjajúca komunita – prípad Múzea v Piaseczne“ predstavila skúsenosť menšej regionálnej inštitúcie, ktorá reaguje na rastúce očakávania verejnosti a dynamicky sa meniace potreby komunity.

Mimoriadne podnetný bol aj kolektívny príspevok Mgr. Jany Jablonickej Zezulovej, Mag. art. Thomasa Trabitscha, MA, a Mgr. Ľubice Voľanskej, PhD. „Zlomové momenty v (pohraničnom) regióne medzi Viedňou a Bratislavou“. Projekt Turning Points realizovaný v spolupráci s Volkskundemuseum Wien pripomenul, že odolnosť môže mať aj podobu zachovania vnútornej slobody, humoru či neoficiálnych komunít v neslobodných režimoch.

Záverečný príspevok Eszter Krisztiny Molnárné Aczél „Odolnosť múzejnej zbierky v čase neistoty: príklady z praxe Mestskej galérie v Budapešti“ otvoril tému schopnosti inštitúcie kriticky reflektovať samu seba. Zdôraznila potrebu väčšej autonómie, spoločenskej zodpovednosti a schopnosti pomenovávať vlastné slepé miesta, napríklad vo vzťahu k ženám, menšinám či marginalizovaným témam v zbierkach a výstavách.

Druhý deň konferencie bol orientovaný na témy informačnej vojny, propagandy a historických naratívov. Mimoriadne silné príspevky z Poľska, Maďarska a Rakúska ukázali skúsenosti krajín s politickými zásahmi do múzeí a galérií.

Mgr. Alexandra Trawińska v príspevku „Múzeum ako bojisko: národná identita, krízové riadenie a inštitucionálna odolnosť“ otvorila otázky politických zásahov do výstavných naratívov, výmen vedenia či prepisovania historických interpretácií. Veľmi dôležitou témou bola aj otázka, či samotné odborné argumenty postačujú pri obhajobe autonómie kultúrnych inštitúcií, alebo je nevyhnutné viesť dlhodobú a otvorenú verejnú diskusiu o zmysle a dôsledkoch zmien v múzeách.

Mgr. Jan Hrubecký predstavil „Projekt Muzea konce 2. světové války Velichovky“, ktorý reflektuje náročné historické témy prostredníctvom modernej múzejnej interpretácie.

Enikő Róka, PhD. v príspevku „Kritická muzeológia v ére populizmu“ upozornila na procesy, v ktorých sa múzeá a galérie stávajú súčasťou štátneho rozprávania o národe a identite. Silne rezonovala skúsenosť odborníkov, ktorí v dôsledku politických zásahov z inštitúcií odišli, ale aj skúsenosť tých, ktorí zostali a snažili sa zachovať odborný prístup zvnútra systému. Ukázalo sa, že odolnosť múzeí nie je len otázkou financií či infraštruktúry, ale predovšetkým otázkou odbornej autonómie, dôvery a schopnosti viesť zmysluplný spoločenský dialóg.

Marianna Nenning, BA v príspevku „Toto sa týka každého! História demokracie v Dome rakúskej histórie“ predstavila múzeum ako partnera verejnej diskusie, nie ako autoritatívneho interpreta dejín. Tento prístup zdôraznil význam participácie, otvorenosti a schopnosti viesť dialóg o citlivých spoločenských témach.

V rámci sekcie „Právne a etické výzvy moderného múzejníctva“ zaznel mimoriadne aktuálny príspevok Mgr. Martiny Kočí, PhD. „Môžu múzeá bez právnej subjektivity dostatočne garantovať ochranu kultúrneho dedičstva?“, ktorý otvoril diskusiu o postavení inštitúcií spravujúcich významnú časť zbierkového fondu Slovenska bez dostatočnej odbornej a rozhodovacej autonómie.

Dr. Paulina Gwoździewicz-Matan v príspevku „Digitálne od počiatku – právna neistota? Výzvy v oblasti správy a ochrany digitálnych zbierok“ otvorila tému ochrany digitálneho kultúrneho dedičstva a súvisiacich legislatívnych výziev. 

Mgr. Adam Bartalský v príspevku „Ľudské pozostatky v múzeách: spoločenské otázky medzi etikou a praxou“ reflektoval citlivé etické otázky spojené s prezentáciou a správou ľudských pozostatkov v múzejných zbierkach.

Súčasťou konferencie boli aj dôležité medzinárodné a profesijné stretnutia. Predsedníčke Rady galérií Slovenska odovzdala pre členov združenia Mgr. Gina Renotière, Ph.D., predsedníčka ICOM Czech Republic z Muzea umění Olomouc, „Kolečko první pomoci a záchranných prací“ – praktickú metodickú pomôcku vydanú Českým výborom ICOM a Metodickým centrom konzervace. Ide o netradičný otočný formát sprievodcu, ktorý je určený pracovníkom múzeí a galérií. Zameraný je na záchranné práce počas prvých 48 hodín pri krízových situáciách, ako sú havárie, živelné pohromy či evakuácie zbierok. Pomôcka obsahuje stručné a praktické návody pre bezprostredné ošetrenie zbierkových predmetov v čase ohrozenia.

Zároveň bolo Rade galérií Slovenska odovzdané oficiálne pozvanie na odbornú návštevu Olomouca a Kroměříža. Konferencie sa spolu s predsedníčkou Rady galérií Slovenska zúčastnili aj riaditeľka, riaditeľ a kolegovia z Galérie Jána Mudrocha v Senici a Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, čím sa vytvoril priestor na zdieľanie skúseností a posilnenie odbornej spolupráce medzi galerijnými inštitúciami. Rovnako aj im boli Mgr. Ginou Renotière, Ph.D. odovzdané „Kolečka první pomoci a záchranných prací“.

V rámci konferencie bola komunikovaná aj ponuka na partnerstvo a odbornú spoluprácu medzi Radou galérií Slovenska a Komorou reštaurátorov, najmä v oblasti reštaurovania a ochrany zbierkových predmetov.

Konferencia potvrdila, že múzeá a galérie dnes zohrávajú významnú úlohu nielen pri ochrane a sprístupňovaní kultúrneho dedičstva, ale aj pri posilňovaní dôveryhodných zdrojov poznania, kritického myslenia a spoločenskej súdržnosti. Mimoriadne cenné bolo prepájanie domácich a zahraničných skúseností, otvorenosť diskusie a schopnosť pomenovávať aj citlivé či konfliktné témy, ktoré sa dotýkajú fungovania kultúrnych inštitúcií v súčasnosti.

Pozitívnym výstupom konferencie bude aj pripravovaný zborník príspevkov, ktorý umožní širšie sprístupnenie odborných poznatkov a skúseností prezentovaných počas podujatia.

Na záver patrí poďakovanie Slovenskému komitétu ICOM, Trenčianskemu múzeu v Trenčíne a všetkým partnerom konferencie za vytvorenie kvalitného priestoru na odbornú výmenu poznatkov a skúseností o témach, ktoré sú zásadné pre budúcnosť múzeí, galérií a ochranu kultúrneho dedičstva v období spoločenskej neistoty. Mimoriadne inšpiratívne prostredie pre toto podujatie vytvorilo aj samotné mesto Trenčín, ktoré v roku 2026 nesie titul Európske hlavné mesto kultúry.